„Vnútorný chaos pretavený na oslobodzujúcu silu“ — tak znie svet Last Day In Wonderland

Na českej modernej metalcore scéne existujú kapely, ktoré sa snažia zaujať tvrdosťou. Iné stavajú na technike, vizuále alebo emóciách. A potom je tu Last Day In Wonderland — päťčlenná formácia z Prague, ktorá sa nesnaží vybrať si iba jednu cestu. Ich hudba stojí práve na kontrastoch.

Melanchólia a agresia. Atmosféra a chaos. Jemnosť a nekompromisné breakdowny.

Kapelu tvorí speváčka Veronika Hájková, gitarista a producent Peter Čihák známy ako Čihi, druhý gitarista Peter Košťál prezývaný Red, basgitarista Vojtech Strnka alias Usagi a bubeník Lukáš Ciprys, ktorého fanúšikovia poznajú pod prezývkou Cipajs.

Ich cieľ je pritom jednoduchý, no zároveň obrovský — tvoriť hudbu, ktorá v človeku zanechá stopu ešte dlho po tom, ako dohrá posledný tón.

Last Day In Wonderland nepôsobia ako kapela, ktorá by chcela zostať uzavretá v jednej škatuľke. Ich zvuk je postavený na modernom metalcore, no zároveň prirodzene absorbuje množstvo ďalších vplyvov. Atmosférické riffy sa stretávajú s tvrdými pasážami, melodické linky so synťákmi a mohutnými breakdownmi. V ich hudbe je cítiť generačný rozdiel jednotlivých členov — niektorí vyrastali na klasikách, iní viac na modernej produkcii. Výsledkom však nie je chaos, ale identita, ktorá pôsobí prirodzene a sebavedomo.

Keď hovoria o svojej hudbe obrazne, opisujú ju ako melanchóliu preťatú neuveriteľným prívalom energie. Moment, keď sa vnútorný nepokoj človeka zmení na oslobodzujúcu silu.

A práve táto emócia sa tiahne celou ich tvorbou.

V zákulisí kapely pritom nefunguje žiadna uniformita. Každý člen má inú povahu, iné názory aj iné hudobné korene. Napriek tomu hovoria, že práve odlišnosť je ich najväčšou silou. Vedia medzi sebou nájsť spoločný jazyk a vytvoriť priestor, v ktorom môže každý prispieť niečím vlastným.

Za najväčšieho rebela označujú Petra "Čihiho" Čiháka — človeka, ktorý sa rozhodol opustiť istotu práce a naplno sa vrhnúť za svojím snom. A možno práve tento krok vystihuje mentalitu celej kapely najlepšie. Last Day In Wonderland nepôsobia ako projekt vytvorený z pohodlia. Skôr ako niečo, čo vzniklo z potreby veriť vlastnej vízii aj napriek neistote.

Proces tvorby ich skladieb začína najčastejšie práve u Čihiho, ktorý pripravuje základné demo a koncept. Následne však všetko prechádza spoločným vývojom, skúšaním a detailným pilovaním, až kým kapela nemá pocit, že skladba funguje presne tak, ako má.

Pre nových poslucháčov odporúčajú ako prvý kontakt singel Fragments z roku 2024 — skladbu, ktorá podľa nich najlepšie vystihuje ich identitu aj smer, ktorým sa chcú uberať.

Silným momentom bol pre kapelu februárový koncert v legendárnom Klub 007 Strahov, kde prvýkrát vystúpili ako headline kapela. Publikum ich podľa vlastných slov prekvapilo obrovskou energiou a podporou, ktorú nečakali v takom rozsahu.

A práve koncerty sú pre Last Day In Wonderland jednou z najdôležitejších vecí. Nie sú iba o hraní skladieb. Sú o odovzdávaní energie, emócií a vytváraní okamihu, ktorý existuje iba medzi kapelou a davom pod pódiom.

Momentálne skupina sústreďuje všetku energiu na dokončenie debutového albumu, ktorý by mal vyjsť ešte tento rok. Zároveň otvorene hovoria o tom, že sa nechcú zastaviť. Neustále pracujú na lepšom zvuku, kvalitnejšom vybavení aj profesionálnejšej show.

Ich ambície sú veľké. Snívajú o veľkých festivaloch a pódiách, na ktoré sami kedysi chodili ako fanúšikovia. Medzi vysnívanými podujatiami spomínajú napríklad Rock for People.

No pri Last Day In Wonderland nepôsobí túžba po veľkých pódiách ako prázdna ambícia.

Skôr ako prirodzené pokračovanie cesty kapely, ktorá sa rozhodla pretaviť vlastný chaos na niečo, čo dokáže cítiť aj publikum pod pódiom.