„Ventil, frustrácia a realita“ — svet kapely Stercore

Z Prievidze nevznikajú každý deň kapely, ktoré znejú ako výbuch emócií, chaosu a presne zacieleného experimentu. Stercore však presne takým projektom sú — štvorica hudobníkov, ktorá berie metalcore ako základ, no neustále ho rozbíja a skladá nanovo podľa vlastných pravidiel.

Kapelu tvoria štyri rozdielne osobnosti: spevák a zakladateľ Matúš, gitarista a hlavný songwriter Dominik, basgitarista Marián a bubeník Vladimír. Každý z nich prináša do hudby vlastný pohľad, vlastné vplyvy a vlastný chaos — a práve z toho vzniká ich charakteristický zvuk.

Stercore opisujú svoju hudbu jednoducho: metalcore s elektronikou, samplami a silným dôrazom na technickosť. No v skutočnosti ide o omnoho viac než len žánrovú definíciu. Ich skladby pracujú s momentom prekvapenia, s nečakanými zlomami a s pocitom, že sa poslucháč nikdy nemôže úplne "usadiť". Vždy sa niečo zlomí, posunie alebo exploduje.

Ale najdôležitejšie slová, ktoré ich definujú, nie sú hudobné.

Sú to: ventil, frustrácia a realita.

Stercore neberú hudbu ako dekoráciu ani ako únik do bezpečného sveta. Naopak — je to priestor, kde sa má všetko nevyfiltrované dostať von. Hudba pre nich funguje ako tlakový ventil. Miesto, kde sa dá kričať, nesúhlasiť a stáť si za vlastnými názormi, aj keď môžu byť pre niekoho nepríjemné.

Zároveň však ich koncerty nie sú len výbuchom agresie. Kapela otvorene hovorí o tom, že chcú vytvoriť priestor, kde sa ľudia zbavia potlačených emócií. Miesto, kde nie je človek sám so svojím chaosom, ale vidí, že ho zdieľajú aj ostatní. V tom spočíva ich najdôležitejší odkaz — pochopenie uprostred hluku.

Zaujímavé je aj to, ako rôznorodé sú ich inšpirácie. Napriek tomu, že stoja na metalcore základe, sami tvrdia, že ich korene siahajú inde. Namiesto čistej metalovej tradície spomínajú skôr pop, nulté roky a producentov ako Timbaland. Medzi vplyvmi sa objavujú aj mená ako Avenged Sevenfold, Trivium, Napalm Death či dokonca Lady Gaga. Práve táto kombinácia odlišných svetov vytvára ich nepredvídateľný štýl.

Proces tvorby je u Stercore rovnako chaotický ako ich hudba. Nápady vznikajú v počítači, často v MacBooku, kde sa vytvorí základ. Až potom prichádza štúdio, kde sa všetko rozoberá, mení, háda, prepisuje — a niekedy aj úplne prevracia. Sami hovoria, že sa pohybujú približne na 60 % digitálneho vývoja a až následne sa skladby "narodia" ako reálne kapelové tracky.

Nie je to pokojný proces. Skôr emocionálny boj, kde sa striedajú hádky, smiech, tlak aj momenty úplného porozumenia.

V tejto dynamike však vzniká niečo, čo ich posúva ďalej — hudba, ktorá už dnes prekonáva ich vlastné očakávania.

Live vystúpenia sú pre Stercore jedným z najdôležitejších bodov existencie kapely. Spomínajú koncerty v Tokiu či na Breeding Festivale vo Flensburgu ako momenty, ktoré ich výrazne formovali. Energia z týchto show je pre nich niečo, z čoho budú ťažiť ešte dlho.

A práve koncerty sú miestom, kde sa ich filozofia prejavuje najjasnejšie. Nejde len o hudbu. Ide o výmenu energie medzi kapelou a publikom. O okamih, keď sa frustrácia mení na pohyb, krik a uvoľnenie.

Stercore momentálne pracujú na novom materiáli, ktorý má posunúť ich zvuk ešte ďalej než posledné EP For Death We Wait. Sami hovoria, že nový smer predčil aj ich vlastné očakávania a proces tvorby je pre nich výnimočný.

Kam sa kapela dostane o pár rokov, nechávajú otvorené. Nechcú to zakríknuť. No je jasné, že ich cieľom sú väčšie pódiá, festivaly a pokračovanie cesty, ktorá už dnes nesie jasný rukopis.

Stercore nie sú kapela, ktorá hľadá pokoj.

Sú kapela, ktorá z chaosu robí identitu.