Od ostravského chaosu až k japonskému snu a pódiu Loud Park Festivalu - Swept Into Decay

Každý z nás má sen, ktorý si chce raz splniť. Niektorí túžia cestovať po svete, iní zanechať po sebe stopu v tom, čo milujú. A presne takto vznikajú aj kapely – z túžby niečo vytvoriť, niečo cítiť a niečo odovzdať ďalej. Hudba totiž nie je len o tónoch či pódiách. Je o príbehoch, emóciách a miestach, ktoré človeka formujú. Kapely objavujú svet, nachádzajú inšpiráciu v ľuďoch, mestách aj vlastných pádoch a premieňajú to na texty, riffy a energiu, ktorá dokáže zasiahnuť každého pod pódiom.

Aj ja som mal vždy jeden sen – prispieť niečím výnimočným hudobnej scéne a pomôcť začínajúcim kapelám dostať priestor ukázať, čo v nich naozaj je. Dať im možnosť, aby o nich ľudia vôbec vedeli. Pretože práve v undergrounde často vznikajú tie najúprimnejšie veci. A niekedy stačí jedna skladba, jeden breakdown alebo jediný koncert, aby človek objavil kapelu, ktorá ho doslova vtiahne do inej galaxie.

Tentoraz ma hudba zaviedla do Česka. Na ostravskej scéne sa totiž objavila kapela, ktorá nechce hrať na istotu a odmieta zapadnúť do stereotypu. Swept Into Decay mieša chaos, agresiu a surovú energiu do zvuku, ktorý nepôsobí ako vypočítaná póza, ale ako čistý výbuch emócií. Päťica muzikantov – Adam, Michal, Migel, Jiřík a Tomáš – stavia svoju tvorbu na prirodzenosti, spoločnom jamovaní a potrebe vytvoriť niečo, čo na ich domácej scéne podľa nich dlho chýbalo.

Vznik kapely pritom nebol žiadny veľký plán. Všetko odštartoval obyčajný spoločný jam, ktorý sa postupne zmenil na niečo omnoho väčšie. Už pri prvých skúškach vraj cítili, že si hudobne sadli. Z chaosu skúšobne sa začala rodiť kapela s jasnou víziou a energiou, ktorá ich poháňa dodnes. Deathcore pre nich nikdy nebol len hudobný štýl – stal sa spôsobom, ako zo seba dostať hnev, tlak, frustráciu aj emócie, ktoré človek často drží v sebe.

"Jakmile jsme to dali všechno dohromady, tak to hned kliklo a věděli jsme, že chceme být plnohodnotná kapela. Ten moment byl plný energie a nadšení. Pokud vás baví hudba, co vás nutí vypustit ven vztek a agresi, tak jste na správném místě. V chaosu je krása a není lepší místo, kde to všechno pustit ven, než koncert," hovorí spevák Adam.

Hoci Swept Into Decay pôsobia dravo, surovo a miestami až nekompromisne, dnes už pristupujú k hudbe oveľa profesionálnejšie než na začiatku. Sami hovoria, že časom "dospeli". Nesnažia sa nič siliť ani urýchľovať. Hudbu nechávajú prirodzene rásť a vyvíjať sa. Každý nový song je podľa nich ďalším krokom vpred a zároveň odrazom toho, čo aktuálne prežívajú.

Momentálne kapela postupne vydáva single z pripravovaného debutového EP, ktoré by malo vyjsť v septembri. Podľa ich vlastných slov pôjde o "totálny nárez" – kombináciu tvrdej energie, temnej atmosféry a moderného deathcore zvuku, ktorý si ide vlastnou cestou. Medzi ich hlavné hudobné vplyvy patria mená ako Thy Art Is Murder, no Swept Into Decay sa nesnažia byť kópiou svojich idolov. Naopak, postupne si budujú vlastnú identitu a vlastný rukopis.

Najsilnejšou zbraňou kapely však zostávajú koncerty. Práve tam vraj ich hudba dostáva ten pravý význam. Nejde len o hranie skladieb – ide o energiu medzi kapelou a ľuďmi pod pódiom. O moment, keď chaos, pot a emócie vytvoria atmosféru, na ktorú sa nezabúda. Swept Into Decay chcú, aby ľudia odchádzali z koncertov spotení, unavení, no zároveň nabití energiou a s chuťou prísť znova.

A kam smerujú ďalej? Väčšie festivaly, zahraničné koncerty, debutový album… a možno raz aj pódium v Amerike či Japonsku. Na prvý pohľad možno veľké sny, no pre kapelu, ktorá vznikla zo zápalu pre hudbu a z chuti niečo dokázať, to vôbec neznie nereálne. Práve naopak – pôsobí to ako prirodzený ďalší krok.