Marko z RIFF RIOT ROCKERS BLOG: Prečo odmietol hrať v jazzovej kapele?

Píše sa rok 2011. V tom čase ešte nikto netušil, že z bývalého flórbalistu z Ružomberka raz vyrastie človek, ktorý dá vzniknúť vlastnému hudobnému priestoru. Už vtedy sa však začal písať jeho príbeh – príbeh rozhodnutí, vášne pre hudbu a odmietnutia ciest, ktoré mu jednoducho nesedeli.

Ako osemročný dostal ponuku, ktorú by mnohí považovali za obrovskú príležitosť – hrať v jazzovej kapele v Piešťanoch. Jazz, precízny, technický, plný improvizácie. Lenže nie každý počuje hudbu rovnakým spôsobom. Kým pre niekoho je jazz vrchol hudobného cítenia, pre neho už v tom veku existovalo niečo silnejšie. Tvrdá hudba. Energia, ktorá sa nedá skrotiť.

Už ako malý inklinoval k žánrom, ktoré neskôr definovali jeho vkus – kapely ako Slipknot či neskôr Sleep Token sa stali jeho srdcovou záležitosťou. Jazz preto odmietol. Nie z nerozvážnosti, ale preto, že už vtedy vedel, čo s ním rezonuje.

V tínedžerskom veku (okolo 13–14 rokov) sa objavila myšlienka založiť vlastnú kapelu. Mala sa volať Hellheim Dark Symphony  – typický tínedžerský sen, ktorý pozná mnoho mladých ľudí, keď v hlave znie hudba a všetko sa zdá byť ešte možné.

Hudobná predstava nebola vôbec jednoduchá ani "jednožánrová". Kapela mala byť skôr experimentálnym mixom viacerých svetov – temnej atmosféry a violončelového zvuku v štýle Apocalyptica, agresívnej energie a chaosu inšpirovaného Slipknot a zároveň groovy, melodickej tvrdosti, akú prináša Volbeat. Výsledkom mala byť hudba, ktorá by balansovala medzi emóciou, hnevom a filmovou epickosťou – niečo medzi metalom, soundtrackom a surovou výpoveďou.

Realita však bola iná. Možno trochu lenivosti, možno nedostatok správneho momentu, možno len to, že nie všetky nápady v tom veku dostanú šancu prežiť prvý kontakt so skutočným svetom. Kapela Hellheim Dark Symphony tak nikdy reálne nevznikla.

No niečo predsa len vzniklo. Ostala tvorba, myšlienky, predstavy a potreba vyjadriť sa inak než bežným spôsobom. A možno práve to bol skutočný začiatok – nie kapela, ale spôsob, ako v hlave miešať zvuk, emóciu a vlastný svet. 

Na strednej škole začal písať vlastné texty piesní. Slová sa stali jeho nástrojom. A práve tie mu postupne otvorili dvere k niečomu väčšiemu – k svetu, kde hudba nie je len o počúvaní, ale aj o vyjadrení.

Neskôr nastúpila aj akademická kapitola. Štúdium učiteľstva histórie a geografie v Ružomberku. Kombinácia minulosti a priestoru, faktov a príbehov. No život nie je lineárny. Pred pár týždňami sa rozhodol štúdium prerušiť – tentokrát nie kvôli nerozhodnosti, ale kvôli zdraviu. A niekedy sú práve takéto rozhodnutia tie najdôležitejšie.

Prečo RIFF RIOT ROCKERS?

Skutočný zlom však prišiel až oveľa neskôr.

Leto 2025. Dvaja mladí ľudia sa vracajú domov po náročnej 15-hodinovej zmene. Únava, ticho, cesta autom. A v rádiu hrá skladba Heavy Metal od Bring Me the Horizon.

Na prvý pohľad obyčajný moment. Ale práve vtedy vznikla myšlienka. Niečo vytvoriť. Niečo vlastné. Niečo, čo bude niesť emóciu, ktorú hudba dokáže vyvolať, ale zároveň ju rozšíriť ďalej. Pôvodný plán bol jednoduchý – internetové rádio. Priestor bez hraníc, kde by znela hudba všetkých odtieňov rocku a metalu. Miesto pre nové kapely aj legendy.

"RIFF RIOT ROCKERS nie je len obyčajný projekt. Je to ozvena jazdy autom, ktorá sa nikdy celkom neskončila. Pokračovanie momentu, ktorý dal vzniknúť myšlienke väčšej, než bol pôvodný plán. Zároveň je to tichá pocta môjmu zosnulému starému otcovi, mužovi, ktorý je v tom všetkom prítomný viac, než by sa mohlo zdať.

Je to priestor, kde hudba nekončí po prvom vypočutí ani po poslednom akorde. Okrem článkov vznikol aj playlist – malé rádio, ku ktorému sa dá kedykoľvek vrátiť. Dostupné na Spotify, naplnené energiou, emóciou a žánrovou rozmanitosťou. Presne tak, ako to malo byť od samého začiatku.

Práve tam sa začal príbeh. Príbeh o tom, ako odmietnutie niekedy nie je koncom, ale tichým začiatkom správnej cesty. Ako jeden obyčajný večer, jedna skladba a nejasná myšlienka môžu vyrásť do niečoho, čo ďaleko presahuje svoj pôvod.

A možno najmä príbeh o tom, že rock a metal nikdy neboli len hudobné žánre. Sú to spomienky, emócie, chaos, sloboda a momenty, ktoré v človeku zostávajú dlho potom, čo hudba dohrá." — Marko

Tím RIFF RIOT ROCKERS