DENOI: Keď sa chaos naučí tancovať: príbeh kapely, ktorá premieňa koncerty na výbuch slobody 

Niektoré kapely človek počúva. Iné človek prežije. Hudba tejto štvorice z Bučovíc, Brna a Trenčína nepôsobí ako obyčajný koncertný set. Skôr pripomína moment, keď sa nočný klub začne rozpadať pod nánosom basov, blikajúcich svetiel a adrenalínu. Ich tvorba je postavená na kontrastoch — tvrdé gitarové riffy sa miešajú s elektronikou, chaos sa stretáva s tanečnou energiou a agresivita dostáva zvláštnu podobu radosti.

Práve v tom spočíva ich identita. Nesnažia sa tváriť temne za každú cenu ani hrať na technickú dokonalosť. Oveľa viac ich zaujíma energia. Emócia okamihu. Stav, keď sa človek prestane kontrolovať a jednoducho sa nechá unášať davom, zvukom a atmosférou pod pódiom.

Ich hudba pôsobí ako soundtrack k noci, počas ktorej sa môže stať úplne čokoľvek. Je v nej sloboda rave kultúry, surovosť modernej tvrdej hudby aj punková drzosť. V niektorých momentoch pripomínajú klubovú explóziu, inokedy zase chaos digitálnej generácie, ktorá sa naučila skrývať úzkosť za humor a hlasné reproduktory.

Aj preto na koncertoch nikdy nejde len o hranie skladieb. Kapela sa snaží vytvoriť priestor, kde sa publikum stáva súčasťou celej šialenej energie. Neustála komunikácia s davom, moshpity, circlepity a momenty, pri ktorých prestáva existovať hranica medzi pódiom a ľuďmi pod ním, sú prirodzenou súčasťou ich show. Počas skladby Banana dokonca hádžu medzi fanúšikov skutočné banány — absurdný detail, ktorý však dokonale vystihuje ich prístup. Hudba pre nich nie je sterilná performance. Má byť živá, spontánna a trochu nebezpečná.

Kapela sama priznáva, že jeden z najsilnejších momentov prišiel počas koncertu s Horkýže Slíže. Vtedy si naplno uvedomili, že ich tvorba nie je len o hluku či experimentovaní so zvukom, ale hlavne o pocite slobody a dobrej nálady, ktorú dokážu preniesť na ľudí pod stageom.

Silné miesto v ich príbehu má aj Ukrajina. Pred festivalom Faine Misto absolvovali turné naprieč krajinou a postupne si tam vybudovali publikum, ktoré následne dorazilo aj pod festivalové pódium. Koncert sa zmenil na absolútny chaos v tom najlepšom zmysle slova — hlučný, spotený a nekontrolovateľný. Presne ten typ večera, kvôli ktorému kapely vôbec vznikajú.

No chaos ich sprevádza aj mimo koncertov. Spomínajú na situácie, keď sa po show stratil člen kapely v cudzom veľkomeste bez telefónu a ostatní ho museli v noci hľadať po uliciach. Frontman zase rozpráva príbeh o tom, ako po koncerte v Rusku odišiel s úplne neznámym človekom desiatky kilometrov za mesto len preto, aby si dal urobiť tetovanie. Rozpadnutý dom uprostred lesa, zvláštna atmosféra a luxusné zlaté kohútiky v kúpeľni vytvorili situáciu, ktorá znela skôr ako začiatok hororu než obyčajná noc po koncerte. Nakoniec však zostala len otázka, či je väčší chaos ich hudba alebo život okolo nej.

Hudobne kapela vyrástla na menách ako Enter Shikari, Bring Me The Horizon či Little Big, no od začiatku bolo jasné, že nechcú zostať zatvorení v jednom štýle. Experimentovanie sa stalo ich prirodzenou súčasťou a každá nová skladba pôsobí ako ďalší pokus posunúť hranice vlastného zvuku.

Dôkazom je aj nové EP Riot v Ráji, ktoré vzniklo v spolupráci s Desadem zo Sodoma Gomora. Nové skladby ukazujú ešte odvážnejšiu polohu kapely — menej obmedzení, viac slobody, viac chaosu a viac odvahy robiť veci po svojom.

Zaujímavé však je, že napriek rastúcim ambíciám dnes hovoria hlavne o návrate k podstate. Po rokoch plánovania, tlačenia kapely dopredu a neustáleho riešenia budúcnosti si uvedomili, že najdôležitejšia je samotná hudba. Nie čísla, nie veľké plány, ale moment, keď sa rozsvietia svetlá, spustí prvý beat a dav sa pohne spolu s nimi.

Pretože niektoré kapely chcú zaplniť festivalové plagáty. A niektoré len chcú vytvoriť noc, na ktorú človek nezabudne ešte veľmi dlho.