Hashtronaut: Pot, krv a riffy ťažšie než gravitácia

Niektoré kapely stavajú na technike. Iné na dokonalosti. Hashtronaut je kapela z ameriky, ktorá stavia na niečom oveľa jednoduchšom a úprimnejšom — na hluku, váhe riffov a energii, ktorá nepotrebuje vysvetlenie. Ich hudba nie je vypočítaná ani uhladená. Je to zvuk zosilňovačov vytiahnutých na maximum, vibrujúce struny a pocit, akoby sa svet okolo teba na chvíľu spomalil pod tiažou jedného obrovského riffu.

Sami seba označujú za "big riff band" a presne to ich vystihuje najlepšie. Nejde im o technickú exhibíciu, ale o surový tlak, groove a atmosféru, ktorá človeka pohltí. Ak by mali svoju hudbu prirovnať k pocitu, opisujú ju s čiernym humorom po svojom:

"Je to asi ako pocit, keď radšej vyfajčíš tonu trávy, než aby si autom zišiel z mosta." — Hashtronaut

Ich zvuk je nasiaknutý inšpiráciami zo všetkých strán. Na cestách počúvajú všetko od Sade cez Willie Nelson až po Kendrick Lamar, no ich hudobné korene siahajú najmä ku klasike ako Thin Lizzy a Black Sabbath. Výrazný vplyv na ich DNA mala aj hardcore a punk scéna New Yorku 90. rokov — chaotická, surová a nasiaknutá frustráciou generácie.

Hashtronaut netvoria hudbu podľa pravidiel. Ich skladby vznikajú spontánne, často z jedného riffu a absurdného pracovného názvu. Niekto donesie nápad, kapela ho začne rozvíjať a necháva skladbu rásť prirodzene bez potreby nasledovať klasickú štruktúru. Čo znie správne, to ostáva. Čo nie, zomrie v skúšobni. Ak by mali odporučiť skladbu, ktorá približuje ich identitu, voľba padá na "Rip Wizard" — track, v ktorom sa stretávajú ich charakteristické ťažké riffy s psychedelickejšou, takmer vesmírnou atmosférou.

Na pódiu sa však Hashtronaut menia na niečo úplne iné. Live hranie je pre nich jadrom celej existencie kapely. Každý koncert je intenzívny, fyzický a na hrane. Po vystúpeniach pravidelne končia spotení, zakrvavení a zničení. Ich gitarista je známy tým, že na pódiu zachádza až do extrému — ťahá gitaru cez vlastnú tvár a nezriedka končí pokrytý krvou.

Najsilnejšie momenty zažívajú pri koncertoch s kapelami ako High on Fire, Bongzilla či Pallbearer, kde energia publika aj kapely prirodzene eskaluje ešte vyššie.

Ich cesta nebola bez chaosu ani mimo pódia. Kapela si prešla výrazným otrasom, keď bývalý gitarista ukradol tisíce dolárov z kapelných financií a minul ich na porno. Bizarný detail, ktorý znie tak absurdne, až by pôsobil ako zlý vtip — nebyť toho, že sa skutočne stal. Po jeho vyhodení však kapela nabrala nový smer a momentálne pracuje na novom albume.

Hashtronaut nemenia kurz. Nepotrebujú hľadať nový zvuk ani novú identitu. Ich jadro zostáva rovnaké — ťažké riffy, pot, groove a absolútne odovzdanie energii momentu.

Do budúcnosti mieria na väčšie pódiá, festivaly a ďalšie kilometre na cestách. Viac koncertov, viac miest, viac hluku.

Hashtronaut nepôsobia ako kapela, ktorá chce hrať hudbu. Pôsobia ako kapela, ktorá ju potrebuje vypustiť zo seba skôr, než ich roztrhne zvnútra.