FRIENDSHIP COMMANDERS — Dvaja ľudia, jedna stena odrážajúca nadherný zvuk a krásne metálové splynutie 

Niektoré kapely vzniknú náhodou. Friendship Commanders však pôsobia, akoby ich hudba existovala dávno predtým, než zaznel prvý riff. Duo Buick Audra a Jerry Roe vytvára zvuk, ktorý je zároveň brutálny aj krásny — masívna stena hluku plná emócií, melodiky a surovej energie.

Na začiatku sa pohybovali bližšie k hardcoreu, dnes však ich hudba pôsobí oveľa ťažšie, pomalšie a intenzívnejšie. Namiesto chaosu postaveného na rýchlosti objavili silu vo váhe, priestore a atmosfére. Ich skladby znejú ako kolaps betónových stien obalený melanchóliou a zvláštnou ľudskosťou.

Buick opisuje ich zvuk ako "Soaring Sonic Sentiment" — hudbu, ktorá človeka prevalcuje, no zároveň nadnáša. A presne v tom spočíva sila Friendship Commanders. Nie sú to len tvrdé riffy či hlasné zosilňovače. Pod všetkou intenzitou sa skrývajú skutočné emócie, zraniteľnosť a úprimnosť.

Kapela nikdy nepôsobila ako projekt vytvorený podľa trendov. Každý album mení smer, no spoločným bodom zostáva obrovský zvuk, melódia a autentická energia. Ich vplyvy siahajú od Soundgarden, Shellac či Alice in Chains až po R&B a Mariah Carey, čo ich hudbe dodáva zvláštnu kombináciu agresie a elegancie.

"Dúfam, že sa ľudia budú cítiť hudbou zdrvení v tom najlepšom zmysle slova," hovorí Buick. "A že budú mať pocit, že k nám patria. Naša hudba je pre outsiderov."

Koncerty Friendship Commanders nepôsobia ako obyčajné vystúpenia. Sú skôr výbuchom energie medzi kapelou a publikom. Jerry priznáva, že si po koncertoch často nič nepamätá — akoby ho moment úplne pohltil. Buick zas vníma hranie live ako akt odvahy a spojenia s ľuďmi, ktorí v hudbe stále hľadajú niečo skutočné.

Ich najnovší album BEAR ukazuje kapelu vo vrcholnej forme. Skladby ako FOUND, X či KEEPING SCORE dokazujú, že Friendship Commanders dokážu byť zároveň drviví aj emotívni bez toho, aby stratili prirodzenosť.

A práve preto dnes pôsobia ako kapela, ktorá nechce zapadnúť do žiadnej škatuľky. Friendship Commanders si vytvorili vlastný priestor — niekde medzi hlukom, melódiou a čistou ľudskou emóciou.